Pomoravie
Pekná jar prišla opäť z Hodonína,
už vidím zvláštne fluidum v atmosfére,
na duši otvoril som staré dvere.
Silné pozdravy svetla všade vnímam.
Hodonín mi vždy detstvo pripomína.
Bledé spomienky v lúčoch slnka periem,
na moste objavil som nový refrén.
Morava víta strateného syna.
V uličkách mesta cítim harmóniu,
a viem, že tu dnes dobré slová žijú.
Poznámky čarbem znovu po papieri.
Chcel by som celý život prežiť v mieri.
Tá rieka vlastne všetkých ľudí spája,
až doma chápem význam tohto kraja.
jano (autor)
|